FAQ - Priznanie DPFO 2008 - III. časť

Najčastejšie otázky pri podávaní daňových priznanie pre daň z príjmu fyzických osôb za rok 2008

Mám pridelené daňové identifikačné číslo z dôvodu prenájmu bytu a príjem za prenájom v roku 2008 nedosiahol sumu 25 650 Sk, mám podať daňové priznanie ?

Ak daňovník za rok 2008 dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 49 248 Sk, takémuto daňovníkovi vyplýva povinnosť podať daňové priznanie. Ak daňovník zo svojho podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu dosiahne daňovú stratu, aj napriek tomu, že nedosiahol zdaniteľné príjmy v tejto výške, je povinný podať daňové priznanie. V prípade, ak daňovník za rok 2008 dosiahol príjem z prenájmu nehnuteľnosti do sumy 25 650 Sk, takýto príjem je podľa § 9 zákona o dani z príjmov od dane oslobodený a z dôvodu prenájmu bytu nemusí podať daňové priznanie.

V januári 2008 som od správcovskej spoločnosti uskutočnila spätné odkúpenie podielových listov v hodnote 10 000 Sk. Podielové listy boli nakúpené v rokoch 2000 - 2003. Mám ich uviesť do daňového priznania? Akým spôsobom?

Ak sa jedná o podielové listy obstarané do 31.12.2003, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie podľa ustanovenia § 52 ods. 20 zákona o dani z príjmov a k ich vyplateniu (vráteniu) došlo do 31. marca 2008, pričom v súlade s platnými ustanoveniami zákona o dani z príjmov ešte 13 nebola vykonaná zrážka dane, potom príjmy dosiahnuté z vyplatenia takýchto podielových listov (obstaraných do 31.12.2003) sú od dane oslobodené a daňovníkovi nevzniká povinnosť uvádzať ich v daňovom priznaní, resp. z tohto titulu podávať daňové priznanie.

Som študent a v roku 2008 som v rozhlasovej súťaži vyhral motorku v hodnote 48 000 Sk. Vznikla mi daňová povinnosť, je potrebné zaplatiť daň z výhry? Aké doklady je potrebné predložiť v prípade prípadného oslobodenia, alebo v prípade ak sa má daň zaplatiť ?

Podľa § 8 ods. 10 zákona o dani z príjmov, ak ide o nepeňažné ceny a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní, tieto si daňovník zdaňuje prostredníctvom daňového priznania, pričom organizátor hry, súťaže alebo žrebovania je povinný oznámiť výhercovi hodnotu tejto ceny alebo výhry, ktorou je obstarávacia cena alebo vlastné náhrady prevádzkovateľa alebo organizátora hry, súťaže alebo žrebovania, alebo poskytovateľa výhry alebo ceny. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výherca nepeňažnej ceny alebo výhry je povinný daňovú povinnosť z uvedeného príjmu vyrovnať osobne prostredníctvom daňového priznania. Podľa § 32 zákona o dani z príjmov, ak daňovník v roku 2008 dosiahol zdaniteľné príjmy, ktoré nepresiahnu sumu 49 248 Sk, potom tomuto daňovníkovi nevzniká povinnosť podať daňové priznanie a nemá povinnosť platiť z tohto príjmu daň z príjmov. To znamená, že ak daňovník v roku 2008 okrem nepeňažnej výhry v hodnote 48 000 Sk nedosiahol iné zdaniteľné príjmy, potom mu nevzniká povinnosť podať daňové priznanie z titulu dosiahnutia nepeňažnej výhry (motorka). Daňovník v tomto prípade nemá povinnosť predkladať ani daňové priznanie ani iné doklady, preukazujúce dosiahnutie príjmu na príslušnom daňovom úrade.

Som zamestnanec a v roku 2008 som okrem príjmov zo zamestnania vyhral v rôznych lotériách. Musím podať daňové priznanie?

Výhry v lotériách a iných podobných hrách, ktoré sú prevádzkované na základe povolenia podľa zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách v znení neskorších predpisov sú podľa § 9 zákona o dani z príjmov od dane oslobodené, a to v plnej výške. Daňovník z dôvodu, že mal takéto príjmy, nemusí podať daňové priznanie. Vysporiadanie preddavkov mu vykoná zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní preddavkov za rok 2008.

V roku 2008 som predal byt, ktorý som mal v osobnom vlastníctve od roku 2002. Nemal som v ňom trvalý pobyt. Musím uviesť tieto príjmy v daňovom priznaní a zaplatiť daň z príjmu z predaja tohto bytu ?

Príjem z predaja bytu je oslobodený aj v prípade, ak uplynie aspoň päť rokov od nadobudnutia nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva za podmienky, že táto nehnuteľnosť nebola zahrnutá do obchodného majetku daňovníka. Daňovník z dôvodu predaja takejto nehnuteľnosti nie je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov, pretože príjem oslobodený od dane sa neuvádza v daňovom priznaní. 14

V roku 2008 som predal nehnuteľnosť, ktorú som získal dedením po otcovi v roku 2006. Je tento príjem oslobodený od dane ? Som povinný ho uviesť v daňovom priznaní ?

Ak daňovník v roku 2008 predal nehnuteľnosť, ktorú nadobudol dedením v priamom rade (po otcovi) v roku 2006, príjem z predaja nehnuteľnosti je od dane oslobodený, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (otca) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku. V prípade, ak daňovník predá nehnuteľnosť nadobudnutú dedením v priamom rade, do lehoty vlastníctva sa započítava aj lehota, počas ktorej mal nehnuteľnosť vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve poručiteľ (otec). Ak je pri predaji zdedenej nehnuteľnosti táto podmienka splnená, daňovník nie je z dôvodu predaja nehnuteľnosti povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov, pretože príjem oslobodený od dane sa neuvádza v daňovom priznaní.

Pred 4 rokmi som zdedila po príbuzných rodinný dom. Nemala som v ňom trvalý pobyt. V roku 2008 som tento dom predala. Mám povinnosť tento príjem zdaniť a podať daňové priznanie?

Príjem z predaja nehnuteľnosti je príjmom podliehajúcim dani podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Tento príjem je od dane oslobodený podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia. Ak bola nehnuteľnosť nadobudnutá dedením v priamom rade (t.j. po rodičoch alebo starých rodičoch), do lehoty 5 rokov sa započítava aj doba vlastníctva poručiteľa. Ak ale daňovník nadobudol rodinný dom v roku 2004 dedením v nepriamom rade a nemal v ňom evidovaný trvalý pobyt, potom pri jeho predaji v roku 2008 nespĺňa podmienku na oslobodenie príjmu od dane z príjmov a vznikla mu povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typ B, v ktorom vysporiada všetky druhy príjmov dosiahnutých v roku 2008.

V roku 2008 som predal byt. Kedy príjem z predaja bytu nie je oslobodený od dane z príjmov a musím podávať daňové priznanie ?

V prípade, že predávajúci nemal v byte trvalý pobyt, resp. mal trvalý pobyt kratšie ako dva roky, alebo mal trvalý pobyt ale nie bezprostredne pred predajom, alebo neuplynulo aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva, príjem z predaja nie je oslobodený od dane z príjmov. Oslobodenie od dane sa nevzťahuje tiež na byt zahrnutý do obchodného majetku, kde sa pri posudzovaní oslobodenia príjmu z predaja bytu uplatňuje podmienka uplynutia piatich rokov od vyradenia bytu z obchodného majetku. Príjem z predaja bytu sa zaraďuje medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Takýto príjem z predaja nehnuteľnosti sa v súlade s § 8 ods. 4 zákona o dani z príjmov zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) v tom zdaňovacom období, v ktorom sa prijal, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci. Daňovník, ktorý dosiahol príjem z predaja bytu v roku 2008 a tento 15 príjem nie je oslobodený od dane, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typ B, v ktorom príjmy z predaja bytu uvedie v § 8 ako príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností.

S firmou som mal v roku 2008 uzatvorenú zmluvu o prenájme reklamného panelu na mojej nehnuteľnosti. Môj príjem bol celkom 74 000 Sk. Musím podať daňové priznanie, ak som nemal v roku 2008 žiadne iné príjmy?

Podľa § 9 zákona o dani z príjmov je príjem z prenájmu nehnuteľností za rok 2008 oslobodený od dane do sumy 25 650 Sk. Ak daňovník dosiahol v zdaňovacom období roka 2008 iba príjem z prenájmu nehnuteľností v sume 74 000 Sk, potom mu nevzniká povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov, nakoľko daňovník dosiahol zdaniteľný príjem iba vo výške 48 350 Sk (74 000 mínus 25 650), čo je menej ako suma 49 248 Sk, pri prekročení ktorej (49 248 Sk) vzniká povinnosť podať daňové priznanie.

Som občan, nepodnikateľ a v roku 2008 som dostal dotáciu z Pôdohospodárskej platobnej agentúry na poľnohospodársku činnosť. Je tento môj príjem oslobodený od dane alebo musím podať daňové priznanie ?

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy zo závislej činnosti a z podnikania. Na základe zákona o rozpočtových pravidlách sa prostriedky Európskej únie zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu SR, t.j. stávajú sa súčasťou tohto štátneho rozpočtu, v ktorom sa na použitie týchto prostriedkov rozpočtujú tiež príslušné výdavky. Podľa uvedeného podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu prijaté fyzickou osobou – nepodnikateľom v súvislosti s výkonom činnosti, z ktorých plynú príjmy napr. podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov (príjmy z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva) sú od dane oslobodené. Daňovník v tomto prípade nie je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby. Ak boli takéto finančné prostriedky poskytnuté podnikateľovi, ten ich nemôže považovať za príjmy oslobodené od dane, ale s využitím ustanovenia § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov pri uplatnení daňových výdavkov nemajú dopad na základ dane. 16 Daňovník s príjmami so zahraničia

Som občan SR a celý rok 2008 som bol zamestnaný v inom štáte. V SR nemám žiadne príjmy. Som povinný podať daňové priznanie v SR ?

Ak je občan SR daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, predmetom jeho dane sú príjmy plynúce zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Ak daňovník dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 49 248 Sk, je povinný podľa § 32 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ A. Pre zamedzenie dvojitého zdanenia sa uplatní metóda podľa medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a štátom, v ktorom bol daňovník zamestnaný, alebo ak nebola uzavretá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia a príjmy boli preukázateľne zdanené, uplatní sa metóda vyňatia príjmov podľa § 45 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov. Prílohou daňového priznania sú doklady preukazujúce výšku príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a výšku zaplatenej dane.

V roku 2008 som od marca pracovala v Írsku. Na Slovensku som mala príjem len za január a február 2008. Som povinná podať daňové priznanie aj na Slovensku ?

Podľa § 2 písm. f) zákona o dani z príjmov predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je príjem plynúci zo zdrojov na území SR aj zo zdrojov v zahraničí. To znamená, že takýto daňovník s trvalým pobytom na území SR, ktorý je rezidentom SR, je povinný všetky príjmy dosiahnuté v zdaňovacom období vysporiadať na území SR. Na zamedzenie dvojitého zdanenia použije na príjmy zo závislej činnosti dosiahnuté v Írsku metódu zápočtu dane, ktorá vyplýva zo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorenej medzi SR a Írskom. Ak daňovník dosiahne iba príjmy zo závislej činnosti (t.j. zo zamestnania), podá daňové priznanie typu A. Prílohou daňového priznania sú doklady preukazujúce výšku príjmov plynúcich zo zdrojov v tuzemsku i v zahraničí a výšku zaplatenej dane.

Som občianka SR, trvalý pobyt mám na Slovensku. Žijem a pracujem v Anglicku, som vydatá za občana Anglicka. Na Slovensko chodievam len na dovolenku alebo návštevu. Na území SR nemám žiadny príjem. Som povinná podať daňové priznanie na Slovensku ?

Pri zdaňovaní zahraničných príjmov je rozhodujúce posúdenie rezidencie, t.j. v ktorom štáte je daňovník považovaný za rezidenta, čo znamená, v ktorom zdaňuje celosvetové príjmy, t.j. napr. príjmy zo Slovenska, ale aj z Anglicka. Ak obidva štáty podľa svojich vnútorných daňových predpisov považujú daňovníka za rezidenta (napr. Slovensko z titulu trvalého pobytu a Veľká Británia z titulu obvyklého zdržiavania sa viac ako 183 dní), potom nastupuje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, kde sú určené tzv. rozhraničovacie kritériá, ktoré sa posudzujú postupne v poradí, ako sú uvedené v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia. Povinnosť podať daňové priznanie na Slovensku z celosvetových príjmov vzniká v prípade, 17 že osoba je považovaná za rezidenta SR. Ak osoba nie je rezidentom SR, potom na území SR zdaňuje iba príjmy dosiahnuté na území SR.

Akým kurzom si mám urobiť prepočet na Sk, ak som mala za rok 2008 aj príjmy zo zahraničia ?

Na daňové účely sa pri prepočte cudzej meny na slovenskú menu použije kurz slovenskej koruny k cudzej mene vyhlásený NBS. Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, na prepočet sa použije priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem, alebo sa použije kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo bol pripísaný bankou. Tento kurz sa použije aj na príjmy zo závislej činnosti plynúce zo zdrojov v zahraničí alebo sa na tieto príjmy použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie, alebo sa použije priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovník poberal príjmy, za ktoré podáva daňové priznanie. Tento prepočítací kurz vyplýva z ustanovenia § 31 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

Ak mám príjmy zo zahraničia, môžem získať odklad na podanie daňového priznania za rok 2008 ?

V súlade s § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov môže daňový úrad na žiadosť daňovníka (alebo z vlastného podnetu) predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania, ak súčasťou príjmov uvedených v daňovom priznaní sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí najviac o šesť mesiacov, ak ide o žiadosť daňovníka podanú najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania je potrebné podať písomne miestne príslušnému daňovému úradu, a to najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania., t.j. do 16.3.2009.

Ako sa postupuje pri zdaňovaní príjmov zo zahraničia, ak na zamedzenie dvojitého zdanenia sa použije metóda zápočtu dane ?

Metóda jednoduchého zápočtu dane zaplatenej v zahraničí spočíva v započítaní dane z príjmu, ktorá bola skutočne zaplatená v zahraničí, na úhradu dane vyčíslenej z predmetného príjmu podľa slovenských daňových predpisov. Nezapočítanú daň zaplatenú v zahraničí nie je možné na území SR vrátiť daňovníkovi. O vrátenie prípadného daňového preplatku z príjmov zo zdrojov na území štátu, v ktorom daňovníkovi plynuli príjmy, vyčísleného podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto štátu, je možné požiadať príslušné kompetentné orgány tohto štátu. 18 Daňovník s príjmami, z ktorých sa daň vyberá zrážkou

V roku 2008 som nemala žiadne zdaniteľné príjmy. Mám úspory, z ktorých úroky mi boli v banke zdaňované. Je možné daň z úrokov zrazenú bankou mi vrátiť ?

Príjmami z kapitálového majetku podľa § 7 ods.1 písm. b) zákona o dani z príjmov sú aj úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách. Tieto príjmy plynúce zo zdrojov na území SR sa zdaňujú zrážkou podľa § 43. V prípade úrokov, výhier a iných výnosov z vkladov, ktoré sú daňovníkovi pripísané napr. na vkladnú knižku, osobný účet, sa daňovník môže rozhodnúť, že túto zrazenú daň bude považovať za daňovo vysporiadanú alebo tieto úroky bude priznávať v daňovom priznaní, a to aj napriek tomu, že bola pri nich uplatňovaná zrážková daň (§ 43), ak túto zrazenú daň nebude považovať za daňovo vysporiadanú. Ak sa daňovník rozhodne uplatniť si zrazenú daň ako preddavok, podá daňové priznanie k dani z príjmov FO typ B a daň z pripísaného úroku zrazenú bankou mu daňový úrad vráti.

V roku 2008 som mala len príjmy zo závislej činnosti od rôznych zamestnávateľov v sume 98 000 Sk, ani u jedného som nepodpísala vyhlásenie na zdanenie príjmov a všetky príjmy mi boli zdanené daňou vybranou zrážkou. Mám povinnosť podať daňové priznanie ?

Daňovníkovi nevznikla povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov FO za rok 2008. Daňovník však môže využiť ustanovenie § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov t.j. daň vybranú zrážkou považovať za preddavok na daň, ktorý si odpočíta od dane v daňovom priznaní. Ak daňovník podá daňové priznanie a má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, po jej uplatnení daňový úrad celú zrazenú sumu dane daňovníkovi vráti, pretože úhrn jeho príjmov za rok 2008 bol nižší ako je nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka (98 496 Sk).

Pre koho je výhodné podať daňové priznanie aj pri nižšom príjme ako 49 248 Sk ?

Aj keď daňovníkovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie, môže ho podať. Výhodné to môže byť napríklad v prípadoch, že sa daňovník rozhodne daň vybranú zrážkou považovať za preddavok. Daňovník dobrovoľne podá daňové priznanie a v prípade, ak suma zrazenej dane bude prevyšovať vypočítanú výšku dane v daňovom priznaní, daňovník má nárok na vrátenie daňového preplatku. Alebo ide o daňovníka, ktorý mal v roku 2008 príjmy zo závislej činnosti do výšky 49 248 Sk a môže si odpočítať nezdaniteľnú časť základu dane v sume 98 496 Sk (napr. študent). Podaním daňového priznania k dani z príjmov FO typ A mu vznikne preplatok na dani. Podobne dôchodca, ktorý v roku 2008 dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti do výšky 49 248 Sk a neuplatňoval si daňový bonus na vyživované dieťa, môže podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typ A. V tomto daňovom priznaní na riadku 54 - daňová povinnosť uvedie nulu (nakoľko zdaniteľné príjmy nie sú vyššie ako 49 248 Sk) a zamestnávateľom zrazené preddavky na daň zo závislej činnosti sa stanú preplatkom na dani, ktorý mu po vyplnení žiadosti uvedenej v daňovom priznaní daňový úrad vráti. 19 Daňovník – študent

zdroj: DRSR.sk • 25.2.2009